Štúdiá pamäti ponúkajú špecifickú perspektívu pre skúmanie komplexného a viacrozmerného vývoja v strednej a východnej Európe. Cieľ tohto tematického čísla je zamerať sa na rodové aspekty individuálnej a kolektívnej pamäti a sprostredkovať tak nové pohľady na minulosť regiónu aj jeho pretrvávajúce spoločenské a politické transformácie.
V čase polarizovanej globálnej politickej scény sa zviditeľnila úloha, ktorú politika pamäti zohráva v procese form(ul)ovania kolektívnych identít. Postsocialistickí aktéri a aktérky často prostredníctvom budovania pamäti potvrdzujú geopolitické pozície krajín – či už ako súčasť Európy, most medzi Východom a Západom alebo ako súčasť panslavistickej imaginácie (Mälksoo 2009, Suslov, Čejka, Ðorđević 2023). Skúmanie prostredníctvom rodovej perspektívy môže poukázať na to, aké maskulinity a femininity sa utvárajú v týchto procesoch a z akých rodových poriadkov artikulované kolektívne identity vychádzajú. V politických zápasoch sa nanovo utvárajú a pretvárajú príbehy o minulosti, ako ukazujú rodové analýzy historických diskurzov, ktoré pripravovali pôdu pre ruskú vojnu proti Ukrajine (Gaufman 2015, Shevtsova 2024).
Rodové štúdiá sa čoraz viac zaujímajú o postkoloniálne prístupy k materiálnym, symbolickým aj mnemonickým aspektom postsocialistického priestoru (e.g. Koobak, Tlostanova, Thapar-Bjkert 2021). Analýzy sa venujú postaveniu Ruska ako regionálnej imperiálnej sily, iné zase skúmajú prepojenia medzi lokálnymi a globálnymi feministickými aktérkami, ďalšie sa zameriavajú na materiálny a kultúrny vplyv Západu na strednú a východnú Európu v procese postsocialistickej transformácie. Skúmanie pamäti v tomto kontexte prispieva k vysvetľovaniu takých trendov, akými sú vzostup krajnej pravice a neliberálnej politiky (Hilmar 2023, Pehe, Wawryzniak 2023). Konkrétne nárast vplyvu krajnej pravice je často prepojený s maskulinizáciou politiky a konzervatívnym obratom, ktorý bol zdokumentovaný v mnohých krajinách (Miklóssy, Kangaspuro 2022). Politika pamäti zohráva v týchto posunoch smerom k neliberálnej demokracii dôležitú úlohu (Pető 2021).
Súčasne však štúdie pamäti môžu byť cestou, na ktorej sa vynárajú nové formy solidarity a usporiadania spoločenského a politického priestoru. Artikulovanie umlčaných príbehov žien, LGBTQI ľudí, Rómok a Rómov, ako aj ďalších marginalizovaných sociálnych skupín naštrbuje, obohacuje a prepisuje dominantné historické naratívy – od svetových vojen cez obdobie štátneho socializmu až k postsocializmu. Novo objavené príbehy budovania komunít, zápasov, vzdoru, ale aj komplicity môžu prispieť k tomu, aby sme nanovo vytvárali tradície politickej solidarity a demokratického aktivizmu.
Tematické číslo poskytne priestor pre feministické interdisciplinárne príspevky, ktoré sa zaoberajú rodovými aspektmi pamäti v kontexte strednej a východnej Európy. Vítané sú teoretické štúdie aj empirické analýzy, ktoré prostredníctvom rôznych metodologických prístupov skúmajú vzťah medzi individuálnou a kolektívnou pamäťou.
V tematickom čísle privítame príspevky, ktoré sa týkajú (nielen) nasledujúcich oblastí:
14. 2. 2025: Termín pre posielanie abstraktov (max. 300 slov)
7. 3. 2025: Informovanie o ne/prijatí abstraktu
15. 10. 2025: Termín pre odovzdanie článkov do recenzného konania
8/ 2026: Vydanie tematického čísla
Gaufman, E. 2023. Damsels in Distress: Fragile Masculinity in Digital War. Media, War & Conflict 16(4): 516-533. https://doi.org/10.1177/17506352221130271
Hilmar, T. 2023. Deserved: Economic Memories After the Fall of the Iron Curtain. Columbia University Press.
Koobak, R., M. Tlostanova, S. Thapar-Bjkert (eds). 2021. Postcolonial and Postsocialist Dialogues. Intersections, Opacities, Challenges in Feminist Theorizing and Practice. Routledge.
Mälksoo, M. 2009. The Memory Politics of Becoming European: The East European Subalterns and the Collective Memory of Europe. European Journal of International Relations 15(4): 653-680. https://doi.org/10.1177/1354066109345049
Miklóssy, K., M. Kangaspuro (eds.). 2022. Conservatism and Memory Politics in Russia and Eastern Europe. Routledge.
Pehe, V., J. Wawrzyniak. 2023. Remembering the Neoliberal Turn: Economic Change and Collective Memory in Eastern Europe after 1989. Routledge.
Pető, A. 2021. The Illiberal Memory Politics in Hungary. Journal of Genocide Research 24(2): 241–249. https://doi.org/10.1080/14623528.2021.1968150
Shevtsova, M. (ed.). 2024. Feminist Perspective on Russia’s War in Ukraine. Hear Our Voices. Lexington Books.
Suslov, M., M. Čejka, V. Ðorđević (eds.). 2023. Pan-Slavism and Slavophilia in Contemporary Central and Eastern Europe. Origins, Manifestations and Functions. Palgrave Macmillan.
