Gender a výzkum / Gender and Research 2022, 23 (2): 41-61 | DOI: 10.13060/gav.2022.018

Rodovo vyvážená slovenčina v súčasnej spoločnosti

Lujza Urbancová
Katedra slovenského jazyka a komunikácie, Filozofická fakulta, Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici

This paper deals with the current social context in which the gender-balanced functions of the Slovak language are being created. The rules that exist for creating and using gender-based Slovak are at odds with contemporary society. This paper examines the mechanism of language changes including gender-balanced language and makes observations about how they are perceived within the communication community in particular. Language is approached as a construct that is a reflection of society and social processes, while at the same time language influences some of these processes in return. Language changes occur more slowly than social ones, or rather, these changes do not respond operatively to changes within society. An exception to this is the enrichment of vocabulary, but conceptual changes progress much more slowly. The fact that language is used to strengthen certain images of the world also plays a role in the process. Language ideology provides this process with new impulses.

Klíčová slova: gender-balanced Slovak, language ideologies, language changes, language community, inclusive communication

Vloženo: 19. únor 2022; Revidováno: 1. prosinec 2022; Přijato: 2. prosinec 2022; Zveřejněno: 22. leden 2023  Zobrazit citaci

ACS AIP APA ASA Harvard Chicago Chicago Notes IEEE ISO690 MLA NLM Turabian Vancouver
Urbancová, Lujza. 2022. "Rodovo vyvážená slovenčina v súčasnej spoločnosti." Gender a výzkum / Gender and Research 23(2):41-61.
Stáhnout citaci

Reference

  1. Bourdieu, P. 2014. Co se chce říct mluvením. Ekonomie jazykové směny. Praha: Univerzita Karlova v Praze, Nakladatelství Karolinum.
  2. Burr, E. 2003. Gender and language politics in France. Pp. 119-139 in M. Hellinger, H. Bußmann (eds.). Gender across languages, vol. 3. Amsterdam/Philadelphia: John Benjamins Publishing Company, https://doi.org/10.1075/impact.11.09bur. Přejít k původnímu zdroji...
  3. Cviková, J. (ed.). 2014a. Analýza významu a možností používania rodovo vyváženého jazyka. Národný projekt Inštitút rodovej rovnosti. Stiahnuté 14. 8. 2018 (www.ruzovyamodrysvet.sk/chillout5_items/1/6/0/1/1601_5755f0.pdf).
  4. Cviková, J. (ed.). 2014b. Ako používať rodovo vyvážený jazyk. Bratislava: Centrum vzdelávania MPSVR SR. Stiahnuté 14. 8. 2018 (www.ruzovyamodrysvet.sk/chillout5_items/1/5/9/9/1599_8a6542.pdf).
  5. Dobrík, Z. 2018. Cudzosť a inakosť v jazykovej komunikácii. Banská Bystrica: Belianum, vydavateľstvo Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, Filozofická fakulta.
  6. Dolník, J. 2007. Súčasná spisovná slovenčina a jej problémy. Edícia: Studia Academica Slovaca. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, Filozofická fakulta.
  7. Dolník, J. 2021. Jazyk v sociálnej praxi. Bratislava: VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied.
  8. Dvonč, L., G. Horák, F. Miko, J. Mistrík, J. Oravec, J. Ružička, M. Urbančok. 1966. Morfológia slovenského jazyka. Bratislava: Slovenská akadémia vied, Ústav slovenského jazyka.
  9. Eckert, P., S. McConnell. 2013. Language and Gender. 2nd ed. Cambridge: Cambridge University Press, https://doi.org/10.1017/CBO9781139245883. Přejít k původnímu zdroji...
  10. Evaristo, B. 2021. Dievča, žena, iné. Preklad L. Halová. Bratislava: Inaque.
  11. Faragulová, A. 2016. Cudzosť - jazyk - Slováci. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave.
  12. Glosár rodovej terminológie. n.d. Stiahnuté 09. 04. 2020 (www.glosar.aspekt.sk). Přejít k původnímu zdroji...
  13. Hellinger, M., H. Bußmann (eds.). 2001-2003. Gender across languages, vol. 1-3. Amsterdam/Philadelphia: John Benjamins Publishing Company.
  14. Hellinger, M., H. Bußmann. 2003. Aims and scope of "Gender across languages". Pp. 2-25 in M. Hellinger, H. Bußmann (eds.). Gender across languages, vol. 3. Amsterdam/Philadelphia: John Benjamins Publishing Company, https://doi.org/10.1075/impact.11.05hel. Přejít k původnímu zdroji...
  15. Christie, Ch. 2000. Gender and Language. Towards a Feminist Pragmatics. Edinburgh: Edinburgh University Press, https://doi.org/10.1515/9780585468013. Přejít k původnímu zdroji...
  16. Inclusive workplaces. Inclusive communication guide. 2021. Queensland government, Department od Education. Stiahnuté 20. 1. 2022 (https: //qed.qld.gov.au/workingwithus/induction/workingforthedepartment/humanresources/Documents/inclusive-communication-guide.pdf).
  17. Jakobson, R. 1971. Signe zéro. Pp. 211-219 in Selected Writings II: Word and Language. Hague, Paris: Mouton, https://doi.org/10.1515/9783110873269.211. Přejít k původnímu zdroji...
  18. Jakobson, R. 1984. Structure of the Russian verb. Pp. 1-14 in Russian and Slavic Grammar. Berlin: Walter de Gruyter, https://doi.org/10.1515/9783110822885.1. Přejít k původnímu zdroji...
  19. Jarošová, A. 2018. Výrazy pohlavie a rod. Kultúra slova 6: 331-337.
  20. Kačala, J., M. Považaj, M. Pisárčiková (eds.). 2020. Krátky slovník slovenského jazyka. Martin: Matica slovenská.
  21. Kačala, J. 2020. Aktuálny stav používania štátneho jazyka na území Slovenskej republiky. Pp. 1 in Piata správa o stave používania štátneho jazyka na území Slovenskej republiky. Bratislava: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky. Stiahnuté 15. 6. 2021 (www.culture.gov.sk/wp-content/uploads/2020/11/SPRAVA.KOMPLET.NA_.WEB_.11.3._compressed.pdf).
  22. Kersten-Pejanić, R. 2015. Trapped in heteronormativity in Croatian? New answers to old limitations on fair language use in languages with strong grammatical gender. Pp. 83-101 in J. Allyson (ed.). Shifting Visions: Gender and Discourses. Cambridge: Cambridge Scholars Pub.
  23. Kolek, V. 2019. Options for Labelling Non-heteronormative People: a German-Czech Comparison. Pp. 303-314 in D. Scheller-Boltz, T. Reuther (eds.). Language Policies in the Light of Anti-Discrimination and Political Correctness: Tendencies and Changes in the Slavonic Languages. Wiener Slawistischer Almanach 84. Frankfurt a. M.: Peter Lang.
  24. Kolek, V. 2022. Non-binary Czech language: characteristics and discourse. Language and Gender 16 (3): 265-285, https://doi.org/10.1558/genl.20657. Přejít k původnímu zdroji...
  25. Koncepcia starostlivosti o štátny jazyk Slovenskej republiky. [n.d.]. Stiahnuté 15. 1. 2022 (www.culture.gov.sk/wp-content/uploads/2020/02/priloha-2-koncepcia.pdf).
  26. Košková, M., J. Satoła-Staśkowiak. 2017. Všeobecný mužský rod a maskulinizácia v slovenskom, poľskom a bulharskom jazykovom prostredí. Slavica Slovaca 1: 3-15.
  27. Lanstyák, I. 2016. Jazykové ideológie (všeobecné otázky a glosár). Working papers in Language Management. Praha: Univerzita Karlova. Stiahnuté 5. 6. 2021 (http: //languagemanagement.ff.cuni.cz/system/files/documents/wplm-01_lanstyak.pdf).
  28. Ľuptáková, V. 2014. Rodovo citlivý jazyk v školskej praxi. In: Jazyk - literatura - komunikace 1/2014. Stiahnuté 23. 6. 2020 (www.jlk.upol.cz).
  29. Motyková, K. 2020. Rodovo inkluzívny jazyk v kontexte jazykových ideológií. Pp. 251-260 in Jazyk a politika. Na pomedzí lingvistiky a politológie V. Bratislava: Vydavateľstvo Ekonóm. Stiahnuté 20. 9. 2021 (https: //conferences.euba.sk/jazykapolitika/www_write/files/2020/motykova.pdf).
  30. Ondrejovič, S. 2010. K niektorým výzvam a petíciám na ochranu slovenského jazyka. Jazykovedný časopis 1: 5-14.
  31. Ondrejovič, S. 2020a. Purizmus v diskriminačnom diskurze I. Slovenská reč 2: 127-142.
  32. Ondrejovič, S. 2020b. Purizmus v diskriminačnom diskurze II. Slovenská reč 3: 243-261.
  33. Organizačný poriadok Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 2814/2017-250. 2017. Bratislava: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Stiahnuté 5. 2. 2018 (www.mpsr.sk/organizacny-poriadok/63).
  34. Ostertágová, A. 2014. Vybrané psychologické aspekty rodovo a/symetrického jazyka v sociolingvistickom kontexte. Pp. 47-73 in J. Cviková (ed.). Analýza významu a možností používania rodovo vyváženého jazyka. Národný projekt Inštitút rodovej rovnosti. Stiahnuté 14. 8. 2018 (www.ruzovyamodrysvet.sk/chillout5_items/1/6/0/1/1601_5755f0.pdf).
  35. Pekarovičová, J. 2016. Rod ako gramatická a sociálna kategória. Pp. 38-55 in J. Pekarovičová, Z. Hargašová (eds.). Slovenčina (nielen) ako cudzí jazyk v súvislostiach II. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave.
  36. Séleš, J. 2018. Agender, Bezrod. Potreba a aplikácia neutrálneho gramatického rodu v slovenskom jazyku. Nepublikovaný rukopis. Stiahnuté 12. 4. 2020 (https://drive.google.com/file/d/0ByQCupCbsPLMY0N6NVprZ1F4VUU/view?fbclid=IwAR1JU3Sz4oRvMgMRUhFXLY-ykudOfbrJzJlNj2kh0lPULCMsBRCdMAZaL24&resourcekey=0-rLEZxraT06N3nxZh29Phwg).
  37. Skutnabb-Kangas, T. 2000. Menšina, jazyk a rasizmus. Bratislava: Kalligram.
  38. Smernica č. 3/2022 o študijnom poradenstve na Filozofickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. 2022. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, Filozofická fakulta. Stiahnuté 15. 7. 2022 (https://www.ff.umb.sk/app/cmsFile.php?disposition=a&ID=23822).
  39. Sokolová, M. 1998. Jazyk ako zrkadlo sociálneho postavenia ženy a muža (na príklade slovenčiny). Pp. 436-447 in Sociálna práca - ľudské práva - vzdelávanie dospelých. Zborník referátov z vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou. Prešov: Filozofická fakulta Prešovskej univerzity.
  40. Správa o používaní štátneho jazyka na území Slovenskej republiky. 2012. Bratislava: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky. Stiahnuté 10. 5. 2021 (https: //www.culture.gov.sk/wp-content/uploads/2020/11/sprava_2012.pdf).
  41. Svatoňová, E. 2022. Rodina jako pojítko mezi náboženstvím a autoritářstvím. Jak se z genderu stala "genderová ideologie". Alarm 27. 5. 2022. Stiahnuté 28. 5. 2022 (https://a2larm.cz/2022/05/rodina-jako-pojitko-mezi-nabozenstvim-a-autoritarstvim-jak-se-z-genderu-stala-genderova-ideologie/).
  42. Štatút programových pracovníkov a spolupracovníkov Slovenského rozhlasu vydaný v súlade s § 8 ods. 1 písm. e) zákona č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase. 2008. Bratislava: Slovenský rozhlas. Stiahnuté 1. 9. 2009 (www.rozhlas.sk/inetporta/2007/docs/statut_programovych_pracovnikov.pdf).
  43. Štatút Ústrednej jazykovej rady. [n.d.]. Bratislava: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky. Stiahnuté 15. 6. 2021 (www.culture.gov.sk/posobnost-ministerstva/statny-jazyk-narodnostne-mensiny-a-zahranicni-slovaci/statny-jazyk/ustredna-jazykova-rada/statut-ustrednej-jazykovej-rady-aktualny/).
  44. Štefaňáková, J. 2020. Rodovo symetrický jazyk v slovenskom a nemeckom jazykovom prostredí v kontexte európskej rodovej politiky a gender mainstreamingu. Banská Bystrica: Belianum, vydavateľstvo Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, Filozofická fakulta.
  45. Štefaňáková, J. 2021. Rodová symetria v slovenských publicistických textoch na pozadí medzinárodnej politiky zameranej na inkluzívny/rodovo vyvážený jazyk. Slovenská reč 3: 292-327.
  46. Študijný poriadok Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici pre študentov študijných programov akreditovaných od 1. 1. 2013. [n.d.]. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, Filozofická fakulta. Stiahnuté 5. 2. 2018 (www.ff.umb.sk/app/cmsSiteAttachment.php?ID=5738).
  47. Urbancová, L. 2010. Rodovo citlivá slovenčina - súčasný stav, možnosti jej tvorby a využitia. Pp. 558-569 in J. Klincková (ed.). Odkazy a výzvy modernej jazykovej komunikácie. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici.
  48. Urbancová, L. 2018. Slovenčina a diskurz o rodovej rovnosti. Pp. 291-306 in J. Pekarovičová, M. Vojtech (eds.). Studia Academica Slovaca 47. Prednášky 54. letnej školy slovenského jazyka a kultúry. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave.
  49. Urbancová, L. 2019a. Menný rod ako koncept odkazovania na sociálny status osoby. Pp. 211-228 in J. Kesselová (ed.). Personálna a sociálna deixa v slovenčine. Prešov: Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove.
  50. Urbancová, L. 2019b. Rodovo vyvážený jazyk v sociálno-politickom kontexte. Pp. 376-387 in Jazyk a politika: na pomedzí lingvistiky a politológie IV., zborník príspevkov zo 4. ročníka medzinárodnej vedeckej konferencie, Bratislava, 20. 6. 2019. Bratislava: Vydavateľstvo Ekonóm.
  51. Urbancová, L. 2019c. Feminist impulses in Slovak linguistics. Pp. 127-211 in D. Scheller-Boltz, T. Reuther (eds.). Language Policies in the Light of Anti-Discrimination and Political Correctness: Tendencies and Changes in the Slavonic Languages. Wiener Slawistischer Almanach 84. Frankfurt a. M.: Peter Lang.
  52. Urbancová, L. 2019d. Slovak - gender balanced and gender neutral. Pp. 199-211 in D. Scheller-Boltz, T. Reuther (eds.). Language Policies in the Light of Anti-Discrimination and Political Correctness: Tendencies and Changes in the Slavonic Languages. Wiener Slawistischer Almanach 84. Frankfurt a. M.: Peter Lang..
  53. Urbancová, L. 2020. Súčasné spoločenské vzťahy a slovenčina (Na príklade rodovo vyváženého jazyka). Pp. 158-166 in S. Duchková (ed.). Jazykové problémy, ktorých riešenie sa ťažko hľadá. Bratislava: VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied.
  54. Urbancová, L. 2021. Rodovo vyvážená slovenčina. Pp. 158-166 in Styl jako kategoria badawcza języków, tekstów i kultur Słowiańskich 1. Banská Bystrica: Vydavateľstvo Univerzity Mateja Bela - Belianum.
  55. Valdrová, J. 2017. Generické maskulinum. In: P. Karlík, M. Nekula, J. Pleskalová (eds.). CzechEncy - Nový encyklopedický slovník češtiny. Stiahnuté 2. 5. 2022 (https://www.czechency.org/slovnik/GENERICK%C3%89%20MASKULINUM).
  56. Valdrová, J. 2018. Reprezentace ženství z perspektivy lingvistiky genderových a sexuálních identit. Praha: Sociologické nakladatelství (Slon).
  57. Zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. z 15. novembra 1995. Stiahnuté 5. 2. 2018 (www.zakonypreludi.sk/zz/1995-270).

Tento článek je publikován v režimu tzv. otevřeného přístupu k vědeckým informacím (Open Access), který je distribuován pod licencí Creative Commons Attribution-NonCommercial 4.0 International License (CC BY-NC 4.0), která umožňuje nekomerční distribuci, reprodukci a změny, pokud je původní dílo řádně ocitováno. Není povolena distribuce, reprodukce nebo změna, která není v souladu s podmínkami této licence.